Eva Stanová
Niečo sa deje... ale čo
Postupne vo mne začali prebiehať isté procesy. Pamätám sa na Vianoce, keď boli u nás moji rodičia i svokra. Trávili sme ich u nás v dome. Už bol celkom zariadený. Vtedy svokra povedala: „Deti, ako vám je dobre, všetko už máte." Cítila som sa ako na opustenom ostrove. Medzi toľkými ľuďmi, a taká sama.